Vraj mám spísať všetko, čo cítim,
Všetko...
Od búrky po dážď
Od vetra po zovretú päsť
Od lásky po slzy...
Všetko...
Tak hľadám, lovím v sebe,
V úplnom tichu, vo svojom sivom tieni,
Dívam sa do zrkadla, do svojich očí a čakám,
Čakám na nával citu, na tú vášeň zo včera a hnev,
Na prudký výbuch a krik, na oslobodzujúce slzy.....
Sedím a čakám
Ešte včera som vedela bežať Ti naproti, len tak bežať
A dať Ti všetko zo seba, nevidieť nič a nikoho,
Ešte včera som sa vedela nadýchnuť z plných pľúc,
Cítila som Ťa, ešte včera...
Dnes ma zastihla...vedela som, že je blízko
A vidíš, nenechala na seba čakať, je tu, v mojej dlani,
V mojom úsmeve, v ušiach, v pohľade...
Mám ju
Nechcela som ju prijať skôr, teraz sa mi derie cez ústa
Nemôžem ju viac skryť, už nie
Pravda
Moja pravda
Už nie
Necítim nič
Nič, ani bolesť, ani smútok, ani sklamanie
Nemám chuť kričať, nevládzem plakať
Na perách cítim chuť nových, dosiaľ nepoznaných slov,
Zvláštna chuť vína a soli,
Už nemám strach ich povedať,
Viem, čo sa stalo,
Opatrne ich vyslovím, opatrne a nahlas,
Počujem ich zvuk, cítim ich pred sebou,
Hádam zastihnú ťa, zodvihneš oči,
Zacítiš ich v sebe,
Stromy zašumia a v tej chvíli uveríš, že
Ťa opúšťam.
Komentáre
včera chcel.. dnes už nie.. večne opakujúci sa kolobeh..
nečíta sa to dobre,keď viem,ako sa cítiš..
ale vyjadrene to krásne.. a z tohto pohľadu je to fajn..